Slovenská literatúra na celonožkách

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Jeseň za oknami sa pomaly končí a blíži sa zima. Príroda hrajúca všetkými farbami mení odtiene a pripravuje sa na spánok. Každý tieto zmeny vnímame inak, aj podľa emócií, ktoré práve cítime. Ako ich vnímal Andrej Sládkovič, keď pred 170 rokmi začal písať svoje životné dielo Marína? To už sa dnes asi nedozvieme. Radi by sme, ale nadviazali a porozprávali Vám o tom, ako vznikali celonožky ktoré skladajú poklonu práve Andrejovi Sládkovičovi, Maríne, jeseni a kráse.

Nápad preniesť túto ľúbostnú báseň na celonožky, prišiel úplne náhodou. Vedeli sme, že chceme spraviť čiernu potlač na bielej farbe. A vtedy nám padol zrak na malú nenápadnú knižku, uloženú v knižnici. Bola to Hájnikova žena od Pavla Országh Hviezdoslava. Známe verše v spojení s celonožkami. Spojenie starého s novým. To bola myšlienka, ktorú sme hľadali a ktorá sa nám začala vyfarbovať v mysliach. A možno práve začínajúce jesenné počasie prinieslo ešte jednu, dôležitú ingredienciu. Pocit. Pocit, ktorý nám našepkával, že v chladných dňoch ľúbostná poézia zahreje človeka viac.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

O poličku vyššie sme našli našu víťaznú knižku. Andrej Sládkovič pri jej písaní našiel inšpiráciu v nenaplnenej láske ku Márii Pišlovej. A tak vznikla rozmermi malá, no básnicky veľká knižka s rozsahom 291 strof a názvom Marína. Po úvahách a meraniach sme sa rozhodli, že celonožky potlačíme prvými dvoma strofami. Tak sa aj stalo. Aby sme boli knižnej predlohe čo najbližšie, zvolili sme smotanový podklad s čiernym písmom. Možno ste si všimli, že pri väčšine celonožkách volíme väčšinou pestrejšie farby. V tomto prípade sme sa ale zhodli a nechali vyniknúť básnické dielo.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Farba na celonožkách pomaly schla a pri zaslúženej káve sme začali uvažovať o fotkách, ktorými by sme nový model predstavili tu na Sashe. Nápady prichádzali a odchádzali. Riešenie, ako sa hovorí, nám ale ležalo priamo pod nosom. Káva, knihy, jesenné slnečné lúče za oknom – to všetko sme sa rozhodli preniesť aj na fotografie.

Vhodné kulisy sme našli v jednej bratislavskej kaviarni, kde sme sa ocitli v jedno nedeľné poludnie. Miestnosťou sa šírila príjemná hudba a vôňa kávy. Spolu s kamarátkou Ivkou, ktorá nám pózovala, sme sa mohli pustiť do fotografovania. Sama je vášnivá čitateľka a svojej úlohy sa zhostila výborne. Veď posúďte sami.