Možno naša nová potlač pre dámske pančuchy vyzerá zvláštne (podľa niektorých aj “nevzhľadne”), nesie v sebe aj niečo viac. Nie je totiž len o čiarkách (chlpoch) a žiletke. Touto cestou by sme Vám náš nový celonožkový vzor chceli predstaviť a vložiť do kontextu do ktorého patrí. Prosím, čítajte ďalej.
Často sa hovorí o rovnoprávnosti. Tá ale stále nie je súčasť našich životov. Spoločenské postavenie, výška platu, prípadne niečo “banálne” ako vzhľad, je stále posudzované podľa pohlavia. Žena má byť štíhla, oholená, sexi a určite by mala vedieť rúbať drevo, nech je “do voza aj do koča”. A niekedy sa pod nánosom týchto stereotypov zabúda na to, prečo sa vlastne žena o seba stará. A odpoveď je pritom úplne jednoduchá. Stará sa o seba, pretože to tak sama chce. Komu sa chce hlavne páčiť? Samozrejme, že najskôr sama sebe a až potom ostatným. Takže či sa maľuje/nemaľuje, holí/neholí je to jej voľba a sama to tak chce.
Najabsurdnejšia je v tomto kinematografia. V nej sa ráno ženy budia namaľované, upravené a pritom sa im podarí nezašpiniť vankúš od make-upu. Kde sa ženy rodia s nohami, ktoré netreba holiť a o menštruácii radšej ani slova.
Je zábavné, keď vo filmovom príbehu putuje nehostinou krajinou žena a muž. Aký je medzi nimi po pár dňoch v divočine rozdiel? Muž je po troch dňoch špinavý, otrhaný ale hlavne zarastený. A žena? Umytá, oholená, namaľovaná, maximálne nedbanlivo rozcuchané vlasy, ktoré aj napriek všetkému stále pôsobia sexi lookom. Zabudli sme na niečo? :)
Áno je to klišé, nad ktorým sa často usmejeme alebo ho prehliadneme. Problém ale je, že tento prístup stále pôsobí mienkotvorne. A ľudia ho vnímajú či chcú alebo nie.
Dvojité štandardy nás stále obklopujú. A pritom stačí len tolerancia a uvedomenie si, že rozhodnutia ohľadne nášho vzhľadu sú len našou voľbou. Nosme si, čo len chceme (a v ideálnom prípade bez nutnosti obhajovania svojej voľby).